Druh FAO kód: JAN

Engraulis japonicus

Obsah

Obchodné označenia
Metódy výroby a rybárske výstroje
Trhové normy
Výskyt a biotop druhu
Opis druhu
Kombinovanú Nomenklatúru

Obchodné označenia

Krajina	Obchodné označenia	Názvy akceptované alebo povolené na miestnej alebo regionálnej úrovni
Belgicko	fr Anchois nl Ansjovis	–
Dánsko	da Japansk ansjos	–
Grécko	el Γαύρος Δυτικού Ειρηνικού	–
Írsko	en Japanese anchovy ga Ainseabhaí Seapánach	–
Litva	lt japoninis ančiuvis	–
Nemecko	de Japan-Sardelle	–
Portugalsko	pt Biqueirão pt Anchovas (only for preserved or semi-preserved products)	–
Rakúsko	de Japan-Sardelle	–
Slovinsko	sl japonski sardon sl japonski sardon [Engraulis japonica synonymum pre Engraulis japonicus]	–
Španielsko	es Anchoa japonesa	Galícia: Bocarte xaponés
Švédsko	sv Japansk ansjovis	–
Taliansko	it Acciuga indopacifica	–

Hlavné metódy výroby

Ulovené
Vypestované

Hlavné rybárske výstroje

Zdroj: Froese, R. and D. Pauly. Editors. FishBase. Engraulis japonicus Temminck & Schlegel, 1846

Špecifické požiadavky, ktoré musia spĺňať rybolovné produkty na trhu v EÚ. Zahŕňajú aj kategórie čerstvosti a veľkostné kategórie.

Kategórie čerstvosti

	A	B	Extra
Oko	vypuklé a nepatrne vpadnuté; tmavá zrenica; slabo opaleskujúca rohovka	ploché; zastretá, rozmazaná zrenica; krv presakuje do okolia oka	vypuklé; výrazná modročierna zrenica; priehľadné viečko
Žiabre	menej výrazne sfarbené so svetlejšími okrajmi; priehľadný hlien	strácajú farbu; hustý nepriehľadný hlien	rovnomerne tmavo červené až purpurové; bez hlienu
Vôňa žiabier	neutrálna vôňa, zápach po riasach chýba	slabý sírový zápach, zápach po zatuchnutej slanine alebo po zhnitom ovocí	po čerstvých morských riasach; ostrá; jódová
Žiabrové kryty	striebristé, s červenkastým alebo hnedastým odtieňom	hnedasté, intenzívne presiaknuté krvou z krvných ciev	striebristé
Konzistencia svaloviny	dosť tuhá, pevná	nepatrne zmäknutá	veľmi pevná, tuhá, neohybná
Kožný hlien	nepatrne zakalený	mliečny	vodnatý, priehľadný
Koža	strata pigmentu a lesku; menej výrazné farby; menej zreteľný farebný rozdiel medzi chrbtovou a centrálnou časťou	nevýrazné, málo intenzívne sfarbenie bez lesku; koža sa pri ohýbaní ryby krčí	výrazná pigmentácia, žiarivé dúhové farby; zreteľný farebný rozdiel medzi chrbtovou a centrálnou časťou

Hmotnostné a veľkostné kategórie

Veľkosť	Hmotnosť/ryby	Počet rýb/kg
1	≥ 0.033 kg	≤ 30.0
2	≥ 0.02 \| < 0.033 kg	≥ 31.0 \| ≤ 50.0
3	≥ 0.012 \| < 0.02 kg	≥ 51.0 \| ≤ 83.0
4	≥ 0.008 \| < 0.012 kg	≥ 84.0 \| ≤ 125.0

Biotop

Slaná voda

FAO Hlavných Oblastí Rybolovu

Zdroj: Froese, R. and D. Pauly. Editors. FishBase. Engraulis japonicus Temminck & Schlegel, 1846

Mapy výskytu

Zdroj: Aquamaps - Computer Generated Native Distribution Map for Engraulis japonicus

Zdroj: FAO - FAO aquatic species distribution map of Engraulis japonicus

Vedecký názov

Engraulis japonicus

Autor

Temminck & Schlegel, 1846

Úroveň

Druh

FAO kód

JAN

Morfologický opis

angličtinaDiffers very little from the European anchovy (see E. encrasicolus) and can be identified from that description. Of other anchovies found in the southern part of its distribution, only species of Encrasicholina and Stolephorus are of similar appearance, but all have small spine-like pre-pelvic scutes (usually 2 to 7 scutes). Thryssa have compressed bodies and a keel of scutes along belly.

Zobraziť preklad

Preložené z angličtiny od BING Tento preklad je iba orientačný: kvôli nedostatočnej kvalite zdrojového textu sú morfologické deskriptory dostupné iba v angličtine v BETA verzii systému. Viacjazyčné informácie budú dostupné v budúcich verziách.

slovenčinaSa líši veľmi málo z sardela európska (pozri E. encrasicolus) a môže byť identifikovaný z tohto opisu. Ostatné sardely v južnej časti jeho distribúciu, len druhy Encrasicholina a Stolephorus majú podobný vzhľad, ale všetky majú malé chrbtice dioxínom vopred panvovej scutes (zvyčajne 2 až 7 scutes). Thryssa máte komprimovaný orgánov a kýl scutes pozdĺž brucha.

Taxonomická klasifikácia

TriedaActinopterygii
- RadClupeiformes
  - ČeľaďEngraulidae
    - RodEngraulis
      - DruhEngraulis japonicus

Synonymá

Engraulus japonicus Temminck & Schlegel, 1846
Engraulis zollingeri Bleeker, 1849
Stolephorus zollingeri (Bleeker, 1849)
Engraulis japonica Temminck & Schlegel, 1846
Atherina japonica Houttuyn, 1782
Stolephorus celebicus Hardenberg, 1933

Zdroj: Froese, R. and D. Pauly. Editors. FishBase. Engraulis japonicus Temminck & Schlegel, 1846

Každoročne aktualizovaná schéma klasifikácie tovaru používaná v EÚ na účely colnej správy a štatistiky zahraničného obchodu. Schéma vychádza z nomenklatúry harmonizovaného systému, ktorá je ďalej rozširovaná v rámci podskupín Spoločenstva. Každú podskupinu možno rozpoznať na základe osemmiestneho číselného kódu. Pokračovať v čítaní: Kombinovanú Nomenklatúru

Podeliť sa o túto stránku

Veľkosť	Hmotnosť/ryby	Počet rýb/kg
1	≥ 0.033 kg	≤ 30.0
2	≥ 0.02 \| < 0.033 kg	≥ 31.0 \| ≤ 50.0
3	≥ 0.012 \| < 0.02 kg	≥ 51.0 \| ≤ 83.0
4	≥ 0.008 \| < 0.012 kg	≥ 84.0 \| ≤ 125.0

Výber jazyka

Engraulis japonicus

Obchodné označenia

Hlavné metódy výroby

Hlavné rybárske výstroje

Vakové siete

Vlečné siete

Záťahové siete

Kategórie čerstvosti

Hmotnostné a veľkostné kategórie

Biotop

FAO Hlavných Oblastí Rybolovu

Oblasť 61 - Severozápadn Tichý oceán

Oblasť 67 - Severovýchodný Tichý oceán

Oblasť 71 - Tichý oceán, stredozápad

Mapy výskytu